Spánok

Každý desiaty človek  trpí dlhodobou poruchou spánku. Nespavosťou trpí asi tretina ľudí.  

Fyziologický spánok je dôležitý nielen pre obnovenie fyzických a duševných síl, pre vytváranie pamäťových stôp, ale aj pre celý rad metabolických pochodov. Spoločným podkladom spánkových porúch je časté prebúdzanie, ktoré vedie k vyplavovaniu stresových hormónov (najmä kortizónu) a k urýchleniu zmien na tepnách (kôrnatenie – zúženie svetlosti tepien a stvrdnutie tepnovej steny). Dôsledkom týchto zmien je zvýšené riziko infarktov, cievnych mozgových príhod a ďalších komplikácií. Prerušované spanie je rizikovým faktorom vzniku metabolického syndrómu, obezity a cukrovky 2. typu a nerovnováhy imunitného systému. Častým dôsledkom je aj vznik depresie.

Rozloženie spánku sa mení v priebehu života – novorodenci majú tzv. polyfázický spánok, čo znamená, že spia v pravidelných intervaloch niekoľkokrát denne. Dojčatá majú spánok trojfázický – dlhý nočný spánok s dopoludňajšou a odpoludňajšou siestou. U predškolákov sa stráca dopoludňajší spánok, majú len dlhý nočný spánok s jednou odpoludňajšou siestou. U školákov sa stráca aj odpoludňajšia siesta a spánok sa stáva monofázický – len dlhý nočný spánok. V seniorskom veku sa odpoludňajšia siesta znova objavuje, u niektorých ľudí sa môže objaviť aj spánok polyfázický.

Dôležitým činiteľom nie je len dĺžka spánku, ale tiež jeho hĺbka a kvalita. Pocit sviežosti po prebudení nie je daný len dĺžkou spánku, ale aj zastúpením hlbokého spánku a tiež počtom prebehnutých úplných spánkových cyklov. Spánkový cyklus zahrňuje štyri štádiá non-REM a jedno štádium REM.

Non – REM spánok :

1. štádium – zaspávanie
postupné psychické uvoľnenie, relaxácia svalstva, spomaľuje sa dýchanie, srdcový pulz
2. štádium – plytký spánok
v tomto štádiu môžeme byť prebudení malými podnetmi, pokiaľ sa prebudíme, môžeme mať pocit, že sme vôbec nespali
3. a 4. štádium – hlboký spánok
svalstvo je úplne uvoľnené, dych a pulz srdca sú spomalené, klesá krvný tlak a teplota. Spiaci je takmer nepohyblivý, pravidelne dýcha a nereaguje na podnety. Kvalita a množstvo týchto štádií má vplyv na pocit odpočinutia a sviežosti po prebudení.

REM štádium spánku:

Srdcový pulz a krvný tlak nepravidelný, zrýchlený dych, zvyšuje sa spotreba kyslíka. Oči sa za zavretými viečkami rýchlo pohybujú (rapid eye movements). Väčšia časť kostrového svalstva je ochabnutá, dochádza pritom k mimovoľným šklbnutiam tváre a prstov.

REM štádium spánku sa strieda s ďalšími cyklami spánku a medzi jednotlivými prechodmi sú krátke prebudenia, ktoré si nepamätáme.

Pokiaľ vstávame bez budíka, prebúdzame sa obyčajne po nejakom násobku spánkového cyklu (približne po násobkoch 1,5 hodiny) a najčastejšie sa ráno budíme po skončení REM fázy spánku. Ak nás však niečo prebudí skôr (alebo po prebudení zostaneme v posteli a znova usneme napr. na pol hodiny), je veľká pravdepodobnosť, že sa prebudíme uprostred cyklu. Potom sa cítime neodpočinutí, „nevyspatí“.